12 rokov po celom slovensku, predali sme tisicky nehnutelnosti.

Vyhľadávanie

Typ inzerátu
Potvrdiť výber
Nehnuteľnosti
Potvrdiť výber
Počet izieb
Potvrdiť výber
Lokalita
Potvrdiť výber

sutaz-apartman-hrebienok-2-kolo.png

realitna-kancelaria-roka-archeus-reality-narks.png

realitne-kancelarie-na-slovensku.png

archeus-banner-kariera-realitny-makler-kresleny-banner.png

3d-prehliadky-banner-predavajuci.png

archeus-banner-najistejsia-hypoteka.png

archeus-banner-exkluzivny-ucet.png

Čo zastaví zdražovanie? Analytici priblížili cenu najdrahšieho bytu v BA

byvanie v bratislave ceny.jpg

03.06.2019 09:50 - Čítané 454x

Práve drahé bývanie prispieva k tomu, že tridsiatnici, dvadsiatnici a mladší už nemajú šancu byť bohatší, než boli generácie ich rodičov. Ceny bývania prispejú k poklesu životnej úrovne.

Čo zastaví zdražovanie? Analytici priblížili cenu najdrahšieho bytu v BA.

Jednoizbové byty v bratislavskom Starom Meste sú v priemere už o 26-tisíc eur drahšie ako pred vypuknutím hospodárskej krízy v roku 2008, upozorňujú aktuálne analytici portálu Nehnutelnosti.sk.

Kúpiť byt v európskych metropolách je čoraz náročnejšie.

Dokedy budú ceny ešte rásť?

Pokiaľ ide o Bratislavu, zvrat môžu spôsobiť zrejme len krízy. Ekonomická alebo demografická. Tá druhá len na nejaký čas.

 

Od 45-tisíc do 1,89 milióna eur

„Dopyt po bytoch na bratislavskom trhu nevedia developeri uspokojiť už dlhšie obdobie. Novostavby idú na dračku priamo „z papiera“. A aj starších bytov na sekundárnom trhu je žalostne málo,“ konštatuje portál Nehnuteľnosti.sk.

Výsledkom je, že v hlavnom meste sa ešte nájde aj pár garzóniek v menej atraktívnych lokalitách (Vrakuňa-Pentagon, Petržalka-Kopčianska) za 45-tisíc eur, ale inak sú byty omnoho drahšie.

Za vôbec najdrahší byt v databáze Nehnuteľnosti.sk žiada majiteľ 1,89 milióna eur.

 

Celoeurópsky trend a Viedeň

Ceny bytov a domov vyleteli po utlmení hospodárskej krízy aj inde v Európe. Práve drahé bývanie prispieva k tomu, že tridsiatnici, dvadsiatnici a mladší už nemajú šancu byť bohatší, než boli generácie ich rodičov.

Obrat v doterajšom vývoji, keď ľudstvo vďaka vedeckému pokroku a najmä ohromnej energetickej zásobe fosílnych palív bohatlo, naznačili už skôr údaje o miere chudoby. Na pokles životnej úrovne mladých nedávno upozornil aj denník Independent.

Vo Veľkej Británii bude v relatívnej chudobe žiť až 22 percent ľudí narodených v rokoch 1981 až 2000. Pre tých, čo sa rodia v súčasnosti a ešte sa len narodia, sú vyhliadky ešte mizernejšie — najhoršie za posledných 60 rokov.

Niektorí analytici sú presvedčení, že takto potichu sa už prejavuje drancovania prírodných zdrojov. Jednoduchšie dostupné ložiská uhlia či ropy sme už pomíňali a energia potrebná na produkciu potravín a aj zabezpečenie bývania bude čoraz drahšia.

Za výnimku v zdražovaní bývania v Európe sa zvykne označovať Viedeň. Až približne 45 percent obyvateľov býva v obecných a družstevných bytoch, čo výrazne tlmí rast cien.

Na strane druhej, skeptici pochybujú, že by príklad Viedne mohli nasledovať ďalšie mestá. Viedenský systém totiž funguje už dlhé desaťročia a tento náskok sa len ťažko dá dohnať.

Navyše v Rakúsku zamestnanci a zamestnávatelia odvádzajú z platov špeciálny odvod na bývanie, z ktorého sa potom peniaze prerozdeľujú do regiónov. Viedni sa z fondu každý rok ujde asi 400 miliónov eur. Táto suma sa blíži celému rozpočtu Bratislavy (tento rok 489 miliónov eur).

 

Upchatá Bratislava

V Bratislave k nedostatku bytov a následnému rastu cien prispievajú dva dôležité faktory. Nedostatočná cestná infraštruktúra je prekážkou, aby v meste pribúdali ďalšie štvrte, z ktorých by sa na cesty valili ďalšie tisíce áut.

Druhým faktorom je podľa developerov veľká byrokracia. Vybaviť povolenie na nejaký projekt je náročné a zdĺhavé.

K byrokracii však zrejme prispeli aj zlé skúsenosti z minulosti, keď si niektorí zbohatlíci postavili domy v blízkosti Slavína či hradu. Územný plán mesta, ktorý brzdí výstavbu, sa preto ťažko mení.

Ceny bývania tak môžu zraziť asi len ekonomické problémy, ktoré by ľudí obrali o prácu a tým aj o peniaze a šance získať úver.

V nasledujúcich dvoch desaťročiach by mohla zaúčinkovať aj demografická kríza, hoci v Bratislave sa podľa prognóz prejaví omnoho miernejšie než vo zvyšnej časti krajiny. Celkovo by mal počet obyvateľov Slovenska klesnúť do roku 2050 z terajších 5,4 milióna na 4,9 milióna, no Bratislava sa rozrastie z odhadovaných 434-tisíc v roku 2020 na 459-tisíc v roku 2050 (údaje zachytávajú len oficiálne prihlásených, reálne žije v meste viac ľudí).

No v kľúčovej skupine ľudí vo veku 20 až 39 rokov, keď sa zvyčajne kupuje byt, demografovia očakávajú pokles, hoci vývoj bude kolísavý.

Najprv sa tento tábor zmenší o takmer 29-tisíc ľudí, po roku2030 by sa mal začať rozrastať, až sa v roku 2045 zväčší na vyše 106-tisíc, aby v roku 2050 klesol na 102-tisíc.

Menší počet ľudí v kľúčovej skupine by mal zmierňovať tlak na bývanie a možno sa odrazí aj v cenách.

 

Predpokladaný vývoj počtu obyvateľov v Bratislave podľa demografických prognóz:

prognoza-poctu-obyvatelov-bratislava.png


zdroj: aktuality.sk 

Návrat na výpis
OK, súhlasím

Na zlepšenie našich služieb používame cookies.

O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať na stránke: Cookies politika.