Ľudia chcú byty, reči o fondoch a kryptomenách ich vytáčajú do červena

Hoci pandémia zahnala ekonomiku do kúta a centrálne banky na boj proti nej vytasili čerstvo nablýskané dvojsečné meče nulových úrokových sadzieb a kvantitatívneho uvoľňovania dosiaľ nevídaných rozmerov, ceny bytov u nás rastú veselo ďalej. Sedliacky rozum a obavy z budúcnosti sú dôvodom, prečo ľudia volia stávku na investičnú istotu.

Na ochranu peňazí pred zhubnou skazou inflácie priemerný Slovák ekonomické vzdelanie vôbec nepotrebuje. Hoci dôvodom cenového šoku je neutíchajúci dopyt a stagnujúca ponuka bývania, obyčajnému človeku stačí sedieť každý deň na káve na pešej zóne, aby zistil, že v meste má čoraz viac východniarov, Oravcov a Srbov. Na nulové zárobky z peňazí v banke s kamarátmi frfle už roky a investovaniu nerozumie. Preto ho reči o podielových fondoch a špekulácii na kryptomenách vytáčajú do červena.

Slovenské domácnosti a živnostníci dlhujú na úveroch 42,4 miliardy eur, nasyslených však majú v bankách ešte o 2,2 miliardy eur viac. Zo skúsenosti vedia, že politika nulových úrokov v týchto neistých časoch sa len tak skoro neskončí. Navyše banky sa medzi sebou naháňajú o bonitného klienta, ktorému rady požičajú na bývanie, ktorým za pôžičku ručí. Ten, kto má vlastné peniaze a pravidelný príjem, nemá nad čím filozofovať. Aj keby žaby z neba padali, investičný byt nie je imaginárne číslo kdesi vo virtuálnom priestore kryptopeňaženky, ale hmatateľná vec, ktorá tu je a bude pre vás a vaše deti, aj keď nás už nebude. Z hľadiska likvidity to predstavuje investičný stredovek, lebo vaše peniaze sú doslova zabetónované. Pri diverzifikácii sú byty zväčša len menšou anticyklickou poistkou. Liek na konzervativizmus z toho nikdy nevzíde.

Autor: Mário Blaščák

Zdroj: komentare.hnonline.sk